You are currently viewing Hovoriace skaly a iné záhady z minulosti (IX. A projektový deň)

Hovoriace skaly a iné záhady z minulosti (IX. A projektový deň)

  • Post category:r2014A

Tohtoročný projektový deň sme venovali nášmu veľkému projektu Hovoriace skaly a iné záhady z minulosti.  Od začiatku školského roka sme na hodinách angličtiny riešili čiastkové úlohy, ktorými  sme si vytvorili základ pre pochopenie zaujímavých workshopov na projektovom dni.

Naša deviatacka téma O čom hovoria skaly vo Valcamonica? Je z prostredia Tirolských Álp v Taliansku. V dobe medenej tam ľudia zanechali obrazové rytiny v skalách, ktoré boli pre nich veľmi dôležitými odkazmi. Pokúsili sme sa poodhaliť obsah odkazu vytesaného do skaly, ktorý archeológovia našli v Ossimo. Nazvali ho Rodina boha slnka. Študovali sme rôzne historické pramene v angličtine: videá, texty, encyklopedické zdroje. Chceli sme sa dozvedieť viac o tom, ako žili ľudia v dobe medenej v tejto oblasti, čím sa zaoberali, aby sme vedeli odhadnúť obsah odkazu na skale. Rovnako nám pomohli vedomosti a zručnosti z geografie, aby sme získali obraz o podmienkach, v akých v danej oblasti ľudia žili. Údolie Valcamonica sme geograficky opísali v angličtine a svoje zistenia sme zaznačili na plagáty. Pri skupinových prezentáciách sme si precvičili prezentačné zručnosti v angličtine, vystupovanie pred publikom a obhajobu svojich zistení.

V rámci projektového dňa sme výsledky svojej práce prezentovali rovesníkom z ôsmeho ročníka. Sledovali nás so záujmom a dostali sme výborné hodnotenia. Cez prestávku sme si urobili radosť objednaním pizze do školy.

Potom sme absolvovali interaktívny workshop s prednáškou online od Dr. Flavia Pinta z Talianska, ktorý sa zaoberá archeológiou a historickou lingvistikou. Ukázal nám, ako vedci pomocou prapôvodného jazyka Sanskrit čítajú figuratívny jazyk na skalách vo Valcamonica. Dozvedeli sme sa, čo naozaj znamená obraz na našej skale.

Naši predkovia boli veľmi múdri a na skalách si značili bezpečnú cestu cez údolie smerom na sever. Ich životy boli úzko späté s prírodou, v ktorej žili. Slnko a voda z rieky a ľadovcov boli pre nich nevyhnutnosťou, ale aj nebezpečím. Prírodu rešpektovali a uctievali ako Bohov.